Kapsula s vitamínom D3/Igor Hraško

Vitamín D3 a imunita

V súčasnosti sa, najmä vzhľadom na epidémiu koronavírusu, veľa hovorí o vitamíne D a jeho význame pre imunitný systém. Je odporúčaný aj mnohými odborníkmi a výrazne vzrástol záujem o kúpu doplnkov stravy s vitamínom D3 (voľne predajný liek s týmto vitamínom nie je na našom trhu k dispozícii). Uvádza portál celostnimedicina.cz

Vlastne aj vďaka tomu došlo k odhaleniu faktu, že vitamín D3, okrem iného, ​​je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému, čo je dôležité a v dnešnej dobe význam tejto informácie vďaka epidémii stále vzrastá. Zdôrazňujeme, že toto nie je odborný článok, ale článok populárny, ktorý sa pokúsi rýdzo odborné informácie o vitamíne D3 a našom imunitnom systéme previesť do formy, ktorá, ako veríme, zaujme aj bežného čitateľa. Vcelku bežne sa totiž môžete dočítať, že vieme „čo“ vitamín D robí (teda posilňuje imunitný systém), ale už nie je príliš často uvedené, „ako“ to robí (teda jednotlivé mechanizmy tohto pôsobenia).

Vitamín D – základné informácie

Najskôr si krátko môžeme zopakovať, čo vlastne je všeobecne známe. Všeobecne je známe, že vitamín D3 spoločne s parathyroidným hormónom (parathormónom), napomáhajú regulácii vápniku a fosfátom v organizme. Pomáha zlepšovať vstrebávanie vápnika zo žalúdočného traktu a je dôležitý pre pevnosť zubov a kostí. Funkcia parathormónu, ktorý je produkovaný prištítnymi telieskami, spočíva vo zvyšovaní hladiny vápnika v krvi. Vitamín D je vlastne súhrnné označenie pre steroidné hormonálne prekurzory, známe pod názvom kalciferoly.

Zdroje vitamínu D

Ako väčšina z nás vie, najlepším zdrojom pre vápnik je mlieko a mliečne výrobky. K ďalším niektorým zdrojom patria morské ryby (sardinky, tuniak, losos), ďalej pečeň alebo vaječné žĺtky. Dôležité je tiež, že vitamín D sa vytvára z chemických látok obsiahnutých v koži pod vplyvom slnečného žiarenia. Vytvára sa z provitamínu 7-dehydrocholesterolu, čo je derivát cholesterolu.

Formy vitamínu D – D2 a D3

Vitamín D, ktorý vzniká, sa presne označuje ako cholekaciferol čiže vitamín D3. Ďalšou formou je vitamín D2 čiže ergokalciferol, ktorý možno nájsť aj v predpísaných liekoch. Vitamín D2 sa vyskytuje najmä v rastlinách (D3 je v živočíšnych zdrojoch). Po konzumácii potravy sa v organizme mení pôvodný D2 na lepšie vstrebateľný vitamín D3. Vegetariáni a vegáni musia mať na pamäti, že aby sme dostali do tela dostatočné množstvo aktívneho vitamínu D2, je ho potrebné mnohonásobne väčšie množstvo, ako živočíšneho vitamínu D3.

Riziko nedostatočného pôsobenie slnečných lúčov na ľudskú pokožku

Dôležité je si uvedomiť, že práve v tých ročných obdobiach, kedy chodíme zahalení, ako je jeseň, zima, ale vlastne aj čiastočne jar, si vďaka nedostatku slnečného žiarenia dopadajúceho na odhalenú pokožku, organizmus nemôže vytvoriť dostatočné množstvo vitamínu D3. Je to preto, že najväčšie množstvo vitamínu D3, za normálnych okolností až 90%, vzniká v pokožke pri ožiarení slnečným UVB žiarením. Je preto dobré doplniť vitamín D.

Nedostatok vitamínu D a riziká s tým spojené

Nedostatok vitamínu D môžu spôsobiť nevhodná strava alebo nedostatočné slnenie. Riziko nedostatku sa zvyšuje, ak ľudia pracujú v priemyselných oblastiach s vysokým obsahom smogu alebo pracujú hlavne v noci. Nedostatok vitamínu D sa môže objaviť aj u predčasne narodených detí, striktných vegetariánov alebo starších ľudí.

K nedostatku vitamínu D môže dôjsť aj pri niektorých ochoreniach, napríklad pri chorobách kostí, pri znížení resorpcie zo žalúdočného traktu, chorobách obličiek alebo pri dlhodobom užívaní niektorých liečiv. Vitamín D sa tiež používa pri liečbe hypoparatyroidizmu. Pokiaľ dôjde k dlhodobému nedostatku vitamínu D, dochádza k zníženiu hladiny vápnika a fosfátu v organizme. Následkom tohto nedostatku dochádza k tzv. mäknutiu kostí. U detí sa tento jav označuje ako krivica, u dospelých ako osteomalácia a označuje abnormálny vývoj kostí. Táto porucha vedie k bolestiam chrbta, svalovej slabosti, bolesti kostí a zlomeninám.

Vitamín D a imunita

Aby mohol vitamín D ovplyvňovať imunitu, musí sa naviazať v organizme na špecifický receptor. Tento receptor je prítomný vo všetkých bunkách imunitného systému, najmä v tzv. antigén prezentujúcich bunkách a T-lymfocytoch.

Antigén prezentujúce bunky (známe pod anglickou skratkou APC bunky) sú skupinou buniek rôznych typov, ktoré majú tú vlastnosť, že sú schopné prezentovať („dá sa povedať predviesť vzorku“) antigény bunkám imunitného systému. Väčšina APC buniek má schopnosť fagocytózy, teda pohltenie častice telu cudzej. Tie potom rozložia na antigény a tie potom prezentujú. Príkladom takýchto buniek sú dendritické bunky a makrofágy. Niektorí k nim priraďujú ešte B-lymfocyty a aktivované T-lymfocyty.

Keď to zjednodušíme a povedzme si trochu o týchto jednotlivých bunkách imunitného systému, tak:

Dendritické bunky pohltia (odborne povedané fagocytom) telu cudzie častice a potom ukážu ich antigény (bielkoviny na povrchu cudzích častíc) ostatným „kolegom“ v imunitnom systéme a povedia im: Tie sú cudzie, na tie si dajte pozor a zlikvidujte ich! Oni to už budú vedieť a nebudú sa ich najprv musieť naučiť rozoznávať.

Ďalšie bunky, makrofágy sú biele krvinky (leukocyty), ktoré vznikajú z iných, oddychujúcich, neaktívnych bielych krviniek, monocytov. Monocyt je pasívny, makrofág aktívny. Rovnako ako dendritické bunky, pohltia cudzorodé častice a zoznámia z ich antigénom ďalších kolegov z imunitného systému, T-lymfocyty, ktoré potom spustia ďalšie kolo obrannej imunitnej reakcie proti votrelcom.

Ešte spomínané B-lymfocyty predstavujú základné bunky protilátkovej imunity. Po stretnutí s antigénom sa menia na plazmatické bunky, ktoré vytvárajú protilátky proti bielkovinovým a glykoproteínovým (bielkoviny, ktoré vo svojej molekule obsahujú sacharimetrickú čiže sacharidovú zložku) antigénom a toxínom.

Vitamín D a prirodzená imunita

Prirodzená imunita je taká imunita, ktorá si nepamätá určitý antigén, s ktorým by sa skôr stretla. Avšak po stretnutí s infekciou vytvorí okamžitú, aj keď stále rovnakú odpoveď.

V prípade tohto druhu imunity (tiež označovanej ako nešpecifická) vitamín D aktivuje zmenu monocytov na makrofágy (o ktorej sme už hovorili) a blokuje uvoľnenie protizápalových cytokínov a chemokínov. Cytokíny sú bunky, ktorí sú vlastne takí „poslovia“ – sprostredkujú prenos dôležitej informácie medzi bunkami a ovplyvňujú reguláciu rastu, delenie bunky a taktiež jej diferenciáciu, priebeh zápalu a obranyschopnosť. Chemokíny sú podtypom cytokínov. Tieto bielkoviny svojou väzbou na určité receptory regulujú migráciu buniek vzhľadom k určitému chemickému zloženiu okolitého prostredia (chemotaxie). Príkladom je migrácia leukocytov do oblasti zápalu.

Ostatne, v médiách sa často stretneme s termínom „cytokinová búrka“ popisujúcim nežiaduce pôsobenie cytokínov u pacienta s vážnym zdravotným stavom výrazne ovplyvneným prítomnosťou koronavírusom. Tu sa vlastne jedná o prehnanú odpoveď imunitného systému sprevádzanú rozsiahlym zápalom. Vitamín D môže prispieť k regulácii tejto reakcie.

Je dobré si tiež uvedomiť, že látky obsiahnuté v cigaretovom dyme ovplyvňujú nežiaducim spôsobom metabolizmus vitamínu D a tým môžu zvýšiť riziko vzniku autoimunitných ochorení.

Vitamín D a adaptívna imunita

Druhou oblasťou imunitnej reakcie je tzv. adaptívna (alebo tiež špecifická) imunita, ktorá je zastúpená B a T lymfocytmi a tvorbou protilátok.

Akú úlohu tu zohráva vitamín D?

Dá sa povedať, že vcelku zásadný. Je dôležitým a hlavným aktivátorom tohto druhu imunitnej odpovede. Ak nemáme dostatok vitamínu D, nedôjde k aktivácii už spomínaných T-lymfocytov. Tie sú dôležité pretože, T-lymfocyty sú biele krvinky, ktoré majú dôležité imunitné funkcie – napríklad likvidujú nádorové bunky alebo bunky napadnuté vírusmi. Rovnako sa podieľajú, ako som spomenul, na regulácii imunitnej odpovede organizmu.

Tento dej prebieha tak, že „oddychujúcim„, neaktívnom T-lymfocytom je „predhodený“ antigén cudzorodej látky. To „spiace“ T-lymfocyty „prebudí“ a hľadajú svojho pomocníka, vitamín D. Pokiaľ nemáme dostatok vitamínu D, T-lymfocyty sa nemôžu aktivovať a tým pádom ani zasiahnuť do boja proti infekcii. Celá súhra vitamínu D s T-lymfocytmi je pomerne zložitá a jej podrobnejší opis by presiahol už charakter tohto článku. Môžeme snáď len poznamenať, že vitamín D môže zabrániť poškodeniu tkaniva cytotoxickou reakciou, vyvolanou jedným z druhov cytokínov. Vitamín D tak môže ovplyvňovať nielen zápalové, ale aj prostredníctvom regulácie určitého druhu lymfocytov (bielych krviniek), tiež vznik a rozvoj autoimunitné ochorenia. Ale to už by bola téma na nejaký ďalší článok …

Na záver – dávkovanie vitamínu D

Priemerné denné potrebné množstvo je 10 mikrogramov (v prepočte na medzinárodné jednotky je to 400 IU, na tento prepočet pozor!). Toto množstvo sa zvyčajne podáva preventívne. U tehotných a dojčiacich žien je toto množstvo väčšie.

Avšak niektoré odborné zdroje už označujú túto dávku za nedostatočnú. Pre aktiváciu imunitných procesov a teda pre lepšiu obranu (nielen) proti koronavírusu je potrebné užívať denne 1000-2000 IU (čiže 25-50 mikrogramov). Pre aktiváciu imunitného systému odborníci odporúčajú denne prijať 2000 IU. Túto celkovú dennú dávku by sme neodporúčali prekračovať. Doplnkom, ktorý obsahuje špecificky vitamín D, doplnený vitamínom C a 1,3-1,6 betaglukánmi na posilnenie imunity organizmu je Protect+ od švédskej spoločnosti Zinzino. Výborný je však v kombinácii s Xtend-om, ktorý obsahuje aj ďalšie potrebné vitamíny a minerály pre náš organizmus.

Tiež je potrebné v prípade malých detí, tehotných a dojčiacich žien sa najprv o dávkovaní poradiť s ich ošetrujúcim lekárom.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Prekrásna ” FLOWER STREAM” záhrada v Holandsku má viac ako 7 miliónov farebných kvetov

Dušan Kasenčák

Alchemilka obyčajná

Dušan Kasenčák

Breza bradavičnatá

Dušan Kasenčák