Peniaze/Igor Hraško

Slovensko si tento rok požičia možno až rekordných 12 miliárd eur, dvojnásobok plánu

Slovensko by si tento rok mohlo požičať až rekordných 12 miliárd eur. To je zhruba dvojnásobok pôvodného plánu. Uviedol to v rozhovore pre agentúru SITA riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Daniel Bytčánek, podľa ktorého má už štát momentálne dostatočné rezervy na pokrytie hotovostných tokov do konca roka.

Zdroj: webnoviny.sk

Napriek tomu plánuje vydávať nové dlhopisy aj štátne pokladničné poukážky. „Očakávame rekordné financovanie na úrovni 11 až 12 miliárd eur. Veľkosť pôžičiek bude závisieť od skutočného deficitu štátneho rozpočtu a ekonomických dopadov krízy na verejné financie. V septembri budeme vedieť spraviť presnejší odhad,“ tvrdí.

Väčšinu z očakávanej sumy tohtoročného financovania si už pritom štát dokázal požičať, keď prostredníctvom predaja dlhopisov a pokladničných poukážok získal od začiatku roka vyše 10,5 miliardy eur. Časť z tejto sumy v objeme 1,7 miliardy eur sú však štátne pokladničné poukážky splatné ešte tento rok. Po marcovom zablokovaní trhov totiž ARDAL začal predávať napríklad aj trojmesačné cenné papiere. Ešte do leta avizuje šéf agentúry vydanie dvoch menších a kratších dlhopisov prostredníctvom aukcie. „Do konca roka vidíme priestor na jednu menšiu syndikovanú emisiu štátnych dlhopisov a jednu novú ročnú emisiu štátnych pokladničných poukážok. Obidve pravdepodobne na jeseň, v závislosti od spresneného výhľadu do konca roka, rozhodnutie spravíme po prázdninách,“ tvrdí.

Dopyt ovplyvnili aj voľby

Podobne, ako v ostatných oblastiach, aj vo financovaní dlhu pritom všetko zmenila pandémia. „Keď si odmyslíme parlamentné voľby, očakávali sme relatívne nudný rok, lebo sme mali splatný dlh v hodnote iba 3 miliardy eur a ‚upratané‘ portfólio štátneho dlhu. Chceli sme sa zamerať na dlhšie plánované vyladenie súvisiacej legislatívy a opätovne sa pokúsiť o otvorenie dlhovej brzdy,“ tvrdí Bytčánek. Už začiatkom roka pritom dopyt po slovenských dlhopisoch klesol na polovicu vplyvom zvýšeného bankového odvodu a investorskej neistoty z nadchádzajúcich parlamentných volieb. „Následne v marci koronakríza zablokovala trhy a vyše mesiaca sme fungovali z rezerv. Situáciu najprv verbálne a neskôr programom upokojila ECB. V súčasnosti disponujeme rezervami, ktoré by mali byť dostatočné na pokrytie očakávaného cash flow štátu do konca roka,“ dodal.

Pomohli kroky ECB

Odzrkadlilo sa to aj na zvyšovaní výnosov slovenských dlhopisov a teda zdražovaní financovania štátneho dlhu. „Neistotu a strach z nepoznaného si investori nechajú vždy zaplatiť. Menšie krajiny bývajú postihnuté viac. Zažili sme učebnicový príklad rastu prirážok slovenského a slovinského dlhu pri nástupe koronakrízy. Aktuálny rating obidvoch krajín hral iba sekundárnu úlohu. Európska i slovenská ekonomika zažije ťažký rok, napriek tomu neočakávame ďalší rast výnosov štátnych dlhopisov,“ tvrdí šéf ARDAL-u. Situácia sa podľa neho upokojila a stabilizovala, najmä vďaka ECB. V budúcnosti určí podľa neho výnosy štátnych dlhopisov najmä hĺbka a efektívnosť reforiem, ktorým sa nevyhneme, ako aj dopady ekonomického poklesu na verejné financie.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Ministerstvo dopravy podporí cyklodopravu, z projektu získa viac ako 100-tisíc eur

Igor Hraško/SITA

Nemecko posiela majiteľom lesov aj pre COVID-19 stovky miliónov eur, Slováci sa podobnej pomoci nedočkajú

Igor Hraško/SITA

Testovanie na školách má byť podľa Únie miest Slovenska povinné, inak nebude mať zmysel

Igor Hraško/SITA