Pokladnička/Igor Hraško

Vytvárať finančnú rezervu je potrebné aj v čase pandémie

Slovenské domácnosti zažívajú zrejme najťažší finančný rok. Kríza spôsobená pandémiou koronavírusu mnohým totiž znížila príjmy a viacerí boli nútení siahnuť aj na svoje finančné rezervy. Kým podľa najnovších dát Eurostatu nemá vytvorenú rezervu až 30 % ľudí, druhá vlna pandémie môže situáciu ešte zhoršiť. Podľa odborníkov sporiť treba aj v ťažkých časoch. V prípade, že rodiny rezervy minuli, je nevyhnutné rezervu opäť postupne vytvoriť. Začať sa dá aj s minimom a od nuly. Píše portál webnoviny.sk

„Nemusí ísť o veľkú sumu, no sporiť sa dá aj z mála a v ťažkých časoch,“ tvrdí odborníčka na osobné financie z Partners Group SK Andrea Straková. Na to, aby rodina prekonala prípadné ťažšie finančné obdobie, je nevyhnutné mať odloženú rezervu vo výške šiestich mesačných príjmov. Podľa PR manažérky 365.bank Lindy Valko Gálikovej platí, že Slováci by si mali odkladať približne 10 % mesačného príjmu. V prípade neočakávaných udalostí by sme mali byť podľa nej schopní z úspor fungovať niekoľko mesiacov, prípadne aj pol roka. „Samozrejme, čím vyššiu finančnú rezervu máme, tým dlhšie budeme vedieť čerpať z ušetrených peňazí,“ uviedla Linda Valko Gáliková.

Sporenie ako pravidlo

Pre mnohých je to podľa Strakovej nepredstaviteľná úloha. No treba si uvedomiť, že rezerva sa netvorí zo dňa na deň či z mesiaca na mesiac. Rezervu si treba nasporiť, ideálne vytvoriť si zvyk a zo sporenia urobiť pravidelnú činnosť. Okrem klasických sporení, kde si peniaze odkladáme trvalým príkazom, nám pritom môžu pomôcť aj tie automatické, ktoré sú vhodným doplnkom a spôsobom, ako si usporiť ešte viac. Fungujú podľa Gálikovej na princípe zaokrúhľovania platieb nahor, pričom rozdiel, ktorý nám takto vznikne, sa automaticky odošle na sporenie a úročí.

Ako hovorí krajský riaditeľ a spolumajiteľ Sophistic Pro finance Radoslav Valko, hoci je situácia v našej krajine v rámci tvorenia rezervy na nepredvídateľné situácie dlhodobo žalostná, predsa len rokmi prišlo mierne zlepšenie. „Druhá vlna koronakrízy nás však vráti do roku 2013, kedy nečakaným finančným výdavkom nevedelo čeliť takmer 40 percent ľudí. A toto je optimistický pohľad, realita môže byť ešte horšia,“ tvrdí Valko.

Ľudia sa nepoučia

Otázne zostáva aj to, či po opätovnom zlepšení ekonomickej situácie krajiny i finančnej situácie rodín príde to, že sa Slováci poučia a začnú šetriť. Valko je v tomto smere pesimistom. „Aj po dlhých rokoch praxe ma neustále prekvapuje postoj ľudí. Absolútne si neuvedomujú potrebu vytvárania finančnej rezervy. Keď opäť nastanú lepšie časy – nešetria a míňajú všetko, čo majú,“ povedal Valko. Ako dodal, uvedomuje si zlú situáciu mnohých ľudí, ktorí sa pre vládne opatrenia ocitli takmer bez financií, no zároveň dodáva, že v mnohých prípadoch sa pod to podpísal aj ich zlý prístup k financiám a sporeniu.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Bankám klesnú náklady o stovky miliónov eur, parlament rozhodol o zrušení bankového odvodu

Igor Hraško/SITA

Fajčiari si za cigarety a bezdymové tabakové výrobky priplatia, ich cena bude každý rok vyššia

Igor Hraško/SITA

Poslanci schválili zmenu procesu prerozdelenia poistného, zvýhodniť má len štátnu VšZP

Igor Hraško/SITA