Čerpanie eurofondov koláž/Igor Hraško

V čerpaní eurofondov je Slovensko na chvoste, horšie je už len Chorvátsko

Od Slovenska v súčasnom programovom období pomalšie čerpá peniaze z fondov EÚ iba Chorvátsko. Za šesť rokov sa Slovensku z národnej alokácie podarilo minúť 33 percent dostupných prostriedkov.

Zdroj: euractiv.sk

Eurofondy sa pre epidémiu koronavírusu začnú prideľovať prakticky nanovo. Väčšina doposiaľ nevyčerpaných peňazí pôjde práve na zmiernenie krízy spojenej s ochorením COVID-19.

Od roku 2014, kedy začalo nové programové obdobie, Slovensko vyčerpalo 33 percent zo všetkých eurofondov, ktoré má k dispozícii. Vyplýva to z údajov o čerpaní, ktoré na svojej stránke zverejňuje Európska komisia.

Podľa nich Slovensko zatiaľ minulo 6,3 miliardy eur z celkovej sumy 19,3 miliardy eur. Konkrétnym projektom ministerstvá prerozdelil 83 percent z tejto sumy, čo predstavuje viac ako 16 miliárd eur.

Európska komisia do týchto štatistík započítava aj národné spolufinancovanie. EÚ totiž neprepláca celú sumu eurofondových projektov. Časť platí štát, samospráva alebo firmy zo svojich prostriedkov. Z Politiky súdržnosti EÚ – teda bez národného spolufinancovania – má Slovensko v súčasnom sedemročnom období k dispozícii 15,3 miliardy eur.

Vďaka takzvanému pravidlu N+3 môžu členské krajiny čerpať peniaze až do roku 2023.

Voľných je viac ako 4,6 miliardy eur

Slovenské orgány informácie o pokroku v čerpaní preto viažu k tejto sume. Podľa posledných údajov Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) Slovensko k 29. februáru vyčerpalo 31,43 percent z celkovej alokácie. Do konca programového obdobia tak môže čerpať 10,52 miliardy eur.

Časť z tejto sumy však už bola pridelená na konkrétne projekty. Celkovo zo všetkých európskych fondov boli zazmluvnené finančné prostriedky v hodnote 10,7 miliardy eur. Žiadatelia na Slovensku sa tak do roku 2023 môžu uchádzať o 4,6 miliardy eur. Ako v pondelok informovala ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí), nová vláda bude chcieť veľkú časť z týchto peňazí využiť na potlačenie sociekonomických dopadov spôsobených koronavírusom.

Vo výzvach, v rámci ktorých sa žiadatelia môžu uchádzať o európske dotácie, sú prostriedky vo výške 17,8 miliardy eur, čiže o 16 percent viac ako má Slovensko k dispozícii.

Problémové oblasti: veda a výskum

A ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ?

Podľa dát Komisie je priemerná miera čerpania v celej EÚ na úrovni 41 percent, čiže o sedem percentuálnych bodov vyššia ako na Slovensku. Z celkového rozpočtu kohéznej politiky, ktorý  má v rokoch 2014 až 2021 hodnotu viac ako 642 miliárd eur (vrátanie spolufinancovania), tak štáty EÚ zatiaľ vyplatili zhruba 263 miliárd eur.

Infografika Čerpanie eurofondov Euractiv.sk

Jedinou krajinou, ktorá má k dnešnému dňu nižší podiel vyčerpaných peňazí ako Slovensko, je Chorvátsko. To doposiaľ využilo 31 percent zo svojho eurofondového balíku. Rovnakú mieru ako Slovensko – 33 percent – má ešte Španielsko. Ostatné krajiny zatiaľ eurofondy čerpali rýchlejšie.

Naopak najúspešnejšie v čerpaní je Fínsko s 69 percentami využitých prostriedkov. Treba však dodať, že napriek podobnému počtu obyvateľov má Fínsko k dispozícii takmer o polovicu menej eurofondov ako Slovensko. Nasleduje Írsko s 62 percentami a Rakúsko s 59 percentami.

Ešte horšie z pohľadu Slovenska vyznievajú štatistiky o čerpaní peňazí z najväčšieho fondu kohéznej politiky – Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Tu má z celej EÚ najnižšie tempo, keď využilo iba 21 percent dostupných prostriedkov.

EFRR podporuje hlavne projekty v oblasti vedy, výskumu a inovácií a životného prostredia. Ide práve o oblasti, v ktorých malo Slovensko v posledných rokoch najväčšie problémy s čerpaním eurofondov.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

MetLife predstavuje na Slovensku synonymum finančnej istoty

Igor Hraško / SITA

Tesco na Slovensku ďalej rastie: V petržalskej Galérii otvárajú ďalšie obchody

Igor Hraško / SITA

Predĺžená žatva priniesla nadpriemernú úrodu, nadbytok zrážok však ponížil kvalitu

Igor Hraško / SITA